Určitý tragický existenčný pocit nevedome spočívajúci na cudzosti svetského života sa odohráva v prácach, ktoré zachytávajú autorove vnútro vo formujúcich životných okamihoch. Rozpoznanie cudzoty, čo nás obklopuje a cudzosti v sebe samom. Vnútorný zápas o akceptáciu seba samého v reálnom priestore a čase. Prestať sa protiviť udalostiam, okolnostiam a začať sa s tým vyrovnávať. ide o intelektuálny postoj, ktorý ani v najmenšom neznačí abdikáciu mysle či popieranie konania, ale zavádza inú taktiku, lepšie prispôsobenú duchu času a už nadobudnutej osobnej skúsenosti. Taktiku, ktorej črty načrtol Gilbert Durand , keď hovoril o ,,antropologickej trajektórii,, ako o kyvadlovom pohybe medzi subjektivitou ducha a nátlakovosťou vecí. Človek korešpondujúci s určitým prostredím a poplatný akémusi pudovému zakoreneniu.